Južná Amerika _KAPITOLA 1. - Ako to všetko začalo

Autor: Zuzana Stachová | 1.4.2016 o 12:08 | (upravené 2.4.2016 o 18:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  213x

O tom, čo predchádzalo nášmu výletu do Južnej Ameriky, čomu sme čelili, na čo sme sa tešili a o jednej hrozbe, ktorá nás aj tak neodradila.

Maťko (môj priateľ) prišiel asi pred rokom domov s exkluzívnou informáciou. Rišo, jeho osudový kamarát zo škôlky, pracujúci pre nemenovanú leteckú spoločnosť, disponujúci priateľkou Tatjanou z Lotyšska, mu navrhol, že nadišiel čas, kedy by bolo vhodné sa opäť vydať na životný výlet. O ich dobrodružstvách na tripe k Everestu počula široká verejnosť nejeden príspevok a mnohí s neskrývanou závisťou. V Maťkovom podaní, ktorý má schopnosť rozprávať o klíčení hrášku hodiny a ešte aj vtipne, boli tieto historky vždy štartom posední pri nejednom pive. A tak prišiel s informáciou: „Rišo usúdil, že teraz už máme tie správne partnerky a môžete ísť s nami. S Vami to dáme“ Vravím , och vďaka bohu za tento dar!!!Pozvanie jak z mexickej telenovely. Asi postrehol môj „nadšený“ výraz v tvári, ktorý hovoril, že dostáva šancu na ešte jeden pokus. S vyznaním typu „Ale láska , vieš že ťa milujem, tak poooooď“ to moc nevylepšil, ale musím priznať, že si nepotrpím a v podstate mi to bolo jedno. Hlavne že okúsim niečo nepoznané, niečo exotické, jednoducho neštandardné, čo je ďaleko vzdialené síce rozkošného a tyrkysového Jadranu, ale predsa len sme si ho privlastnili. Už nám nestačil Balaton (južný susedia si ho nepustili), tak sme skúsili nižšie a južnejšie s prívlastkom Slovenské more. (Pochybujem že s tým domáci súhlasia, ale tak zľutovali sa nad malou stredoeurópskou krajinkou) Prišlo obdobie, kedy sme zvažovali, rozmýšľali, vyhodnocovali až padlo výsledné rozhodnutie. Južná Amerika. Už len ten pojem je pre mňa exotický a tropický. S doplnkom Brazília, Chile, Argentína to už znie priam luxusne. Ale pozor, neorganizovala nám to známa cestovná agentúra, ale plánovali sme ako samocestovatelia. Už vtedy to bolo vzrušujúce a to sme ešte netušili čo nás čaká. Keď už sme vedeli kam, museli sme doladiť kedy! Veľký problém. Štyria ľudia, rôzne druhy zamestnaní, kopec detí, ktoré vyplnia prázdninami dni dovoleniek (Rišo 2ks detí, Tatjana 1ks dieťaťa, Maťko 2ks detí, ja 0ks, uznajte vážne dosť a k tomu všetko dievky po praslici), prichádzajúce olympijské hry V Rio de Janeiro, karneval v tom istom meste. Na toto všetko sme mysleli pri hľadaní termínu a musím povedať, že nám to teda trvalo. Vidieť karneval alebo olympijské hry by bola čerešnička na torte, ale predpokladám , že ak by sme sa rozhodli túto čerešničku okoštovať, tak po prvej noci by sme mohli z Ria zamieriť tak späť na rodnú hrudu a ďalší mesiac jesť tak akurát tie čerešničky, a aj to by bol drahý luxus. Predsa len predraženie v týchto termínoch bolo tak kvalitné, že sme si to prevelice rýchlo rozmysleli. Až jedného dňa to prišlo. Zhodli sme sa na termíne. 17. február 2016 bol deň „D“, kedy sme sa už videli na letisku vo Schwechate. No a aby sa nám lepšie odchádzalo a boli sme pokojnejší objavila sa hrozba menom ZIKA!!! Fuf to bola fuška odrážať útoky našich mám, ktoré nechceli pochopiť, že ziky sa vážne nebojíme a letenky už máme a určite ich nemienime nechať prepadnúť. Všade sa to na nás valí. V podstate ani neviem čo to je? Nevidím , nepočujem, nechcem vedieť. Načo aj, veď aj tak by ma to neodradilo. Viem len, že vraj by som mohla mať bezmozgové deti. Alebo deti s malým mozgom? Vlastne ani neviem, určite si poviete, ako je možné, že som tak nesčítaná s nezáujmom. Chvalabohu Maťko je úplne rovnaký, takže si žijeme relatívne pokojne bez zbytočných obáv. Čím menej viem, tým som pokojnejšia o existenciu nášho budúceho potomstva. Nemôžem však povedať že mňa to úplne obchádza, ľudia okolo mňa nevedia udržať potrebu mi o tom porozprávať, tak sa dozvedám od kolegu Kristiána, že je to vlastne dáka odnož chrípky a jediná hrozba je prípadné aktuálne tehotenstvo. „fuf, tak to mi odľahlo“ vravím, nakoľko s istotou môžem prehlásiť , že tento druh životného obdobia mi nehrozí, keďže deň pred tým mi bolo kvalitne zle a vonkajším záťažovým stupňom a ani po alkoholickou opicou to nebolo. Takže už len teraz do pol roka neotehotnieť (vraj je tam ešte riziko v tomto časovom obodobí, čo tiež netuším aky mág tak  presne vypočítal)a naše potomstvo a rod je zachránený!! Na koniec tejto časti musím ešte dodať, že nakoniec som neodolala a poprosila pána Gúgela, nech mi teda niečo o tej ZIKE povie. Bolo mi divné, že „zrazu“ práve pred karnevalom a olympijskými hrami je daná krajina takto ohrozená a hlavne som bola presvedčená, že to nie je úplne nová choroba, ktorú komáre doteraz úspešne tajili a čakali na príležitosť, kedy sa budú môcť odprezentovať a pochváliť ako kvalitne si to za roky dokázali vypestovať. Ako prvý mi vyhodilo veľmi zaujímavý článok, ktorý mal teda s hlavným podozrivým – komárom – pramálo spoločné. Hovoril o vakcínach, ktorými boli brazílske tehotné ženy zaočkované ako povinný úkon a.....to už by boli konšpiračné teórie a o tom som nechcelaJ...ostáva už len zopár dní do odletu na vytúženú dovolenku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?